L'utilisation de fluides au comportement rhéologique complexe (seuil d'écoulement, thixotropie) est de plus en plus courante dans notre quotidien. Une description globale du comportement n'est pas suffisante et c'est pourquoi ce travail se focalise sur la détermination locale des propriétés de ces matériaux complexes. Pour cela nous nous appuyons sur des méthodes optiques pour obtenir des informations sur la contrainte et la vitesse de cisaillement. Nous avons choisi d'opter pour la PIV (Particle Image Velocimetry) pour l'obtention du gradient de vitesse et la photoélasticimétrie pour la mesure de contrainte. L'emploi de ces deux techniques de mesure oblige que les fluides étudiés soient transparents et biréfringents. Nous étudions alors une solution de Milling Yellow (fluide au comportement rhéologique simple) pour valider nos techniques de mesure et des suspensions de Laponite qui sont des fluides à seuil et thixotropes. La première étape de ce travail consiste à avoir une idée générale du comportement rhéologique des fluides d'où leur caractérisation à l'aide d'un rhéomètre. Ensuite, dans une géométrie où la répartition de contrainte est connue (géométrie à cylindres coaxiaux), nous déterminons les lois rhéo-optiques nous permettant de relier la contrainte dans le matériau à sa réponse optique. Enfin, dans une géométrie plan-plan, nous couplons les deux techniques de mesure optiques (PIV et photoélasticimétrie) afin de reconstruire un rhéogramme local des différents fluides étudiés pouvant être comparé à celui issu de mesures classiques de rhéométrie. / The use of fluids with a complex rheological behavior (yield stress, thixotropy) is becoming more common in our daily lives. However, a global description of this behavior is not satisfactory even if it is quickly and easily accessible. The aim of this work is to advance in the understanding of complex behaviors at a local scale. Optical methods are the best way to do that. In our case, we need to get information about the shear stress and the shear rate. So we need a measurement technique for each of these variables. A PIV (Particle Image Velocimetry) technique is used to obtain the shear rate and the shear stress is determined by photoelasticimetry. The use of these two techniques requires that the studied fluids are transparent and birefringent. Then, our measurement techniques are validated using a Milling Yellow solution (a simple rheological fluid) before studying Laponite suspensions which are thixotropic yield stress fluids. Firstly, a rheometer is used to have a general idea of the rheological behavior of our fluids. Secondly, in a geometry where the shear stress distribution is known (a coaxial cylinders geometry), rheo-optical laws connecting the shear stress within the material to its optical response are determined. Finally, in a plate-plate geometry, the two optical measurement techniques (PIV and photoelasticimetry) are coupled to reconstruct a local rheogram for the studied fluids that can be compared to the one obtained from conventional Rheometric measurements.

Táto diplomová práca sa zaoberá možnosťami výpočtového modelovania valcovania v kalibroch pomocou metódy konečných prvkov. Na začiatku je formulovaná motivácia pre písanie práce a problémová situácia, nasledovaná zostavením systému podstatných veličín. Ďaľšia kapitola popisuje rôzne spôsoby valcovania ako aj samotný valcovací proces. Dôraz je kladený na popis tradičného návrhu kalibrov. Nasledujúca kapitola sa zaoberá teóriou plasticity, plastickým chovaním materiálu a jeho modelovaním v konečnoprvkovom prostredí Abaqus, ktoré je použité vo výpočtovej časti práce. Predstavené sú viaceré modely plasticity, ako aj modely tvárneho porušovania, používané na posúdenie tvárniteľnosti či simuláciu šírenia tvárnej trhliny v materiáli. Práca pokračuje kapitolou zameranou na metódu konečných prvkov, najmä jej explicitný algoritmus, využívaný vo výpočtovej časti práce. Ďaľšia časť je venovaná popisu základných princípov fotoelasticimetrie, tradičnej experimentálnej metódy. Tieto kapitoly zahŕňajú aj popis konečnoprvkovej a experimentálnej fotoplastickej analýzy konkrétneho prípadu valcovania v kalibroch, riešené v predchádzajúcom článku. Použitý výpočtový model je základom nového konečnoprvkového modelu, ktorého tvorbe je predmetom nasledujúcej kapitoly. Naviac sú vytvorené aj dve varianty pôvodného, zjednodušeného výpočtového modelu. S použitím vytvorených výpočtových modelov sú vykonané štrukturálne analýzy a vyhodnotené viaceré výsledky, následne zhrnuté a porovnané s pôvodnými výpočtovými a experimentálnymi výsledkami. Rozbor porovnania výsledkov a zhodnotenie použiteľnosti a spoľahlivosti jednotlivých výpočtových modelov tvoria záver práce.